Ciele: Účelom práce bolo preskúmať vzťah medzi neúspechom a sebahodnotením u závislých od alkoholu. Sledoval sa vplyv zlyhania vo výkonovej úlohe na odhad vlastnej schopnosti abstinovať, na odhad vlastnej schopnosti zvládať požiadavky každodenného života, ako aj na výkon v ďalšej úlohe vyžadujúcej sebakontrolu. Mieru ovplyvnenia predchádzajúcimi neúspechmi sme skúmali v kontexte atribučného štýlu a vybranej osobnostnej dimenzie Cloningerovho modelu temperamentu a charakteru. Metódy: V skupine 101 alkoholikov, ktorí sa liečili v psychiatrických nemocniciach, sa aplikovala batéria dotazníkových metód. Tvorili ju anamnestický dotazník, dotazník atribučného štýlu ASQ a dotazník TCI (Temperament a Character Inventory). Experimentálna časť mala štandardný pre-test-post-test dizajn s dvomi porovnávanými skupinami náhodne spojenými s dvomi rôznymi typmi podnetov. Probandi hodnotili svoje schopnosti pred a po úspešnej, resp. neúspešnej konfrontácii s výkonovou úlohou (modifikácia testu Symboly z Wechslerovho inteligenčného testu). Za závislú úlohu vyžadujúcu sebakontrolu bolo považované zadržiavanie dychu. Výsledky: Úspech vo výkonovej úlohe ovplyvnil odhad schopností len čiastočne. Atribučný štýl sa ukázal ako významný faktor pri konfrontácii s neúspechom. Sebazameranie (SD) sme identifikovali ako dimenziu majúcu vzťah k stabilite sebahodnotenia. Závery: Zážitky vlastnej kompetencie síce vedú k nárastu alkoholikovho sebavedomia a následne aj k zlepšeniu jeho účinnosti, avšak ich stabilita pri konfrontácii so zlyhaním je závislá od jedincovej kognitívnej výbavy a od miery osobnej integrity.

Kľúčové slová: závislosť od alkoholu – úspech – zlyhanie – sebahodnotenie – atribučný štýl – dimenzie osobnosti