Naltrexón je kompetitívny antagonista opiátových μ a δ receptorov, ktorý blokuje účinky endogénnych i exogénnych opioidov. Zdôvodnením jeho použitia pri alkoholových závislostiach je blokáda účinkov β endorfínov, uvoľnených po akútnom konzume alkoholu. V predklinických animálnych a humánnych pokusoch naltrexón znižoval spotrebu alkoholu a redukoval pocit odmeny (eufóriu) po alkohole. V 14 dvojite slepých štúdiách trvajúcich 12 – 52 týždňov u 2498 chorých s alkoholovou závislosťou naltrexón v porovnaní s placebom významne znižoval počet relapsov, počet prepitých dní, počet alkoholických nápojov v týchto dňoch a v polovici štúdií i craving. Dosiahnuté zlepšenie pretrvával o len do 1 – 6 mesiacov po ukončení liečby. Naltrexón môže byť dôležitou súčasťou komplexnej liečby pacientov závislých od alkoholu v kombinácii s psychoterapiou. Jeho terapeutický účinok sa dostavuje predovšetkým u motivovaných pacientov, ktorí pokračujú v liečbe i po prvom porušení abstinencie.

Kľúčové slová: naltrexón – závislosť od alkoholu – prehlad literatúry