Pri práci so závislými v ambulantnej liečbe lekára iste napadá, čo asi cítia a myslia si závislí a ich príbuzní na druhej strane stola. Často si aj sadnem na ich stoličku, a pozerám sa smerom k svojmu miestu, ktoré však zostáva prázdne. A ja tak žijem v ilúzii, že liečim správne, že ich akceptujem, som primerane empatický, ale aj direktívny, že som trefný, ale aj pozorný. Tento „výskum“ nemá byť výskum a má zostať ľudský, bez nárokov na štatistický prínos. V čakárni ambulancie som v mesiaci júl 2004 umiestnil škatuľku s otvorom, kam sa dal hodiť dotazník. Nedelil som pacientov na alkoholikov, inak závislých, komorbídnych a podobne, keďže by tieto správy boli deformované. Zadal som 27 otázok.

Kľúčové slová: ambulantná liečba závislých – predstavy pacientov – dotazník spokojnosti