V roku 1992 vzniklo v Bratislave na Hraničnej ulici delimitáciou z predošlej Protialkoholickej poradne, ktorá bola súčasťou NsP Ružinov, Centrum pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ), ktoré sa malo stať ťažiskovým štátnym zdravotníckym zariadením na území hlavného mesta v plnení úloh liečebno-preventívnej starostlivosti súvisiacej s vtedy len začínajúcou epidémiou užívanía ilegálnych návykových látok. V polovici deväťdesiatych rokov sa jasne vyprofliovala drogová scéna, kde sa stala dominantnou požiadavka na liečbu zo strany pacientov so závislosťou od heroínu. Preto od roku 1996 vedenie CPLDZ pristúpilo k systematickému budovaní u komprehenzívnej starostlivosti o pacientov so závislosťou, s cieľom vytvoriť multimodálne centrum podľa vzoru na tú dobu progresívnych zariadení. Podarilo sa ho postupne vytvoriť na predošlých skromných programových základoch. Cieľom tohto príspevku je prezentácia skúseností, ktoré čerpajú zo skúseností z jeho činnosti z rokov 1996 – 2000. Za toto obdobie sa tu liečila početná skupina pacientov. Pričom sa podarilo prelomiť niekoľko tradovaných predsudkov, ako napr. že spoločná liečba vekovo starších pacientov so závislosťou od alkoholu spolu s mladšími pacientmi so závislosťou od heroínu, je ťažko priechodná, že detoxifikačné oddelenie v centre mesta v jednej budove, kde sa vydávajú sterilné ihly a striekačky pre aktívnych užívateľov heroínu nemôže efektívne fungovať, že nie je možné závislých od heroínu po 14-dňovej detoxifikácii púšťať do domácej liečby na víkend, lebo spravidla budú recidivovať a pod.