Úvod: Ostatné roky prichádzajú závislí od alkoholu na liečbu s výraznejším poškodením zdravia ako v minulosti, zvlášť čo sa týka výskytu epileptických záchvatov, či častejšiemu záchytu hypertenzie, nehovoriac o poškodeniach pečene. Čomu to okrem pitia možno prisudzovať? Na štatistiku chorobnosti zrejme vplýva okrem iného aj častá nezamestnanosť u závislých a tým obmedzená možnosť sa liečiť a následná recidíva. Cieľ: Porovnať zdravotný stav v dvoch súboroch v OLÚP od alkoholu liečených závislých mužov, súčasne trpiacich aj depresívnou poruchou, a to liečených v roku 2000 a s odstupom času v roku 2013. Zaujímalo nás, či v priebehu 13 rokov došlo k nejakým zmenám v chorobnosti tejto klientely a prípadne aké faktory sa pod zmeny podpísali. Metodika: Jedná sa o retrospektívny rozbor chorobopisov. Prvý súbor tvoria ústavne liečení muži v prvom polroku 2000, druhý súbor tvoria muži, ktorí boli na odvykacej liečbe v prvom polroku 2013. Pacienti v oboch súboroch boli v produktívnom veku, s ukončeným učňovských vzdelaním. V oboch súboroch sme porovnávali telesný zdravotný stav. Z dôvodu čo najvyššej validity výsledkov sme podobne ako v r. 2000, zaraďovali aj v r. 2013 do súboru pacientov liečených súčasne aj antidepresívami, a to pre ľahkú až stredne ťažkú depresívnu poruchu. Výsledky a Záver: Chorobnosť u závislých je nepriaznivým ukazovateľom a neraz vzniká ako dôsledok pitia alkoholu. Výsledky v súbore z r. 2013 poukazujú na štvornásobný nárast výskytu ICHS, trojnásobný nárast výskytu DM a epileptických záchvatov v porovnaní s polrokom 2000. Nezamestnanosť v oboch skupinách je vyše 60,0 %, pričom závislí sa neraz prepadávajú do skupiny „sociálnych prípadov“, kedy nemajú prostriedky na liečenie, strácajú motiváciu k zmene životného štýlu a aj preto častejšie recidivujú. Liečba málo motivovaných je potom náročná, s neistou prognózou.

Kľúčové slová: závislosť od alkoholu – telesné zdravotné dôsledky – liečba antidepresívami