Úvod: Samovražedný skok je najčastejšou príčinou smrteľného pádu z výšky. Obete môžu byť v čase skoku ovplyvnené etanolom alebo inými psychoaktívnymi látkami. Predmetom štúdie je analýza prípadov samovrážd skokom z výšky so zameraním na úlohu psychoaktívnych látok. Metodika: Autori vykonali retrospektívnu analýzu prípadov samovrážd skokom z výšky pitvaných na bratislavských pracoviskách súdneho lekárstva v rokoch 2005 – 2014. Analýza vychádzala z kompletnej dokumentácie prípadov, pitevných nálezov a výsledkov toxikologických vyšetrení. Výsledky: V analyzovanom súbore bolo zistených 226 úmrtí po samovražednom skoku z výšky. V 62 % prípadov išlo o mužov a v 38 % o ženy. Priemerný vek bol 49 rokov. Priemerná výška pádu bola 20,5 metra. Etanol v koncentrácii vyššej ako 0,21 g/kg bol stanovený spolu v 23 % prípadov. Iné psychoaktívne látky boli stanovené v 16 % prípadov. List na rozlúčku bol zanechaný v 8 % prípadov, pokus o samovraždu v minulosti vykazovalo 11 % prípadov. Liečba na psychiatrii bola v anamnéze v 32 % prípadov, s prevahou diagnózy depresívnej poruchy a schizofrénie. Anamnéza onkologického ochorenia v ostatných prípadoch bola prítomná v 7 %. Záver: Výsledky štúdie poukazujú na možné ovplyvnenie jedincov etanolom a inými psychoaktívnymi látkami v čase skoku z výšky. Požitiu týchto látok v prípadoch samovraždy nie je možné úplne zabrániť. Štúdia potvrdila, že ani pravidelná psychiatrická starostlivosť a liečba nedokážu samovražde vždy predchádzať.

Kľúčové slová: samovražda – skok z výšky – psychoaktívne látky – etanol – pitva – toxikologické vyšetrenie