Úvod: Problémy spojené s alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami majú rozsiahle a vážne spoločenské, majetkové, zdravotné a aj právne dôsledky. V doprave patria alkohol a iné návykové látky k rizikovým faktorov dopravnej nehodovosti. Ciel: Príspevok mal za cieľ prepojenie témy ambulantných ochranných liečení s dopravou, konkrétne s vodičmi, ktorým bola ochranná ambulantná liečba závislosti uložená na základe trestného činu riadenia motorových vozidiel pod vplyvom návykovej látky. Metodológia: Výskumná časť si dala za cieľ nájsť odpoveď na dve výskumné otázky, ktoré sa týkali 1) charakteristiky vodičov, ktorým bola nariadená ochranná ambulantná liečba na základe vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, 2) priebehu ochrannej ambulantnej liečby týchto vodičov. Odpovede na zvolené výskumné otázky boli získané obsahovou analýzou zdravotných záznamov vodičov, ktorým bolo uložené ambulantné ochranné liečenie kvôli trestnému činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky v Centre pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici. Výsledky: Vo výskumnom súbore dominovali muži. Najčastejším dôvodom pre uloženie ochrannej ambulantnej liečby bola diagnostikovaná závislosť od alkoholu. Priemerná dĺžka trvania ochrannej ambulantnej liečby bola 1,5 roka. Z 23 vodičov v sledovanom súbore sa 19 z nich aktívne zapojili do ambulantnej liečby, 18 vodiči počas trvania ambulantnej ochrannej liečby preukazovali abstinenciu. Piati vodiči ochrannú ambulantnú liečbu svojvoľne prerušili. Záver: Na základe výsledkov výskumu a zistení zahraničných autorov možno predpokladať, že uloženie ochranného liečenia vodičom, ktorí spáchali trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, plní nielen účel trestu, ale môže tiež vplývať na zlepšenie uvedomovania si dôsledkov rizikového správania sa.

Kľúčové slová: vedenie motorového vozidla – návyková látka – ochranná liečba