Úvod: Pojem obvyklej jednorazovej dávky drogy (OJD) v Trestnom zákone má zásadný význam pri určovaní výšky trestu odsúdenému. Stanovenie OJD spôsobuje problémy nie len orgánom činným v trestnom konaní (OČTK), ale aj súdnym znalcom psychiatrom, na ktorých sa s otázkou obracajú. Opierajúc sa o poznatky súčasnej medicínskej vedy bolo našou snahou poukázať na možnosti psychiatra dať korektnú odpoveď. Metódy: Teoretický príspevok vychádzajúci z rozboru odborných prác z právnej vedy, judikátov v komparácii s klinickými skúsenosťami a výskumnými zisteniami adiktologickej praxe. Výsledky: Existujú veľké rozdiely a ťažkosti v stanovovaní OJD. Kým právnici (sudcovia, prokurátori, obhajcovia) poukazujú na problém užívateľa, ktorý nemá možnosť zistiť koncentráciu a množstvo účinnej látky v ním kupovanej droge, ako aj na varírovanie veľkosti nákupu pre vlastnú potrebu, tak lekárska veda kvôli vysokej variabilite tolerancie rieši problém možnosti dokázania OJD bez klinického experimentu stíhanej osoby. Závery: Medicínska veda, zvlášť u osôb so závislosťou od psychoaktívnych látok, nemá taxatívne stanovenú maximálnu letálnu dávku (ktorá v prípade liečiv sa vzťahuje iba na ľudí bez závislosti) a už vôbec nepozná pojem OJD. OJD je pojem právnický, ktorý má uľahčiť rozhodovanie súdom. Z etických a zákonných dôvodov nemôže psychiater vykonať experiment na stanovenie OJD a preto je často korektná odpoveď: „Neviem“. OČTK sa v takých prípadoch musia opierať o iné dôkazy.

Kľúčové slová: obvyklá jednorazová dávka – droga – Trestný zákon