V predkladanej práci na základe dostupných údajov z literatúry podávame prehľad o klinických a neurobiologických súvislostiach fajčenia tabaku s úzkostnými poruchami. Ľudia trpiaci úzkostnými poruchami sú častejší fajčiari tabaku ako ostatná populácia, fajčenie tabaku je prospektívne asociované s vyšším rizikom výskytu úzkostných porúch. Fajčenie tabaku môže rôznymi cestami ovplyvňovať odpoveď pacientov na liečbu základnej psychickej poruchy. Významnú rolu pritom zohrávajú zložky tabakového dymu (nikotín, inhibítory monoaminooxidáz, polycyklické aromatické uhľovodíky, voľné radikály). Pri dlhodobom fajčení dochádza k zmenám najmä v sérotonínergickej, noradrenergickej a GABA-ergickej neurotransmisii, ktoré sú spojené so zhoršovaním úzkostnej symptomatiky. Farmakokinetické interakcie tabaku s antidepresívami a anxiolytikami spôsobujú potenciálne zníženie ich účinnosti (pri liečbe úzkostných porúch). Pacienti môžu fajčiť tabak aj pre vyhľadávanie jeho akútnych anxiolytických účinkov (resp. anxiolytických účinkov spojených s rituálom fajčenia), dlhodobé fajčenie (závislosť od tabaku) má však priekazný anxiogénny potenciál.

Kľúčové slová: tabak – úzkostné poruchy – nikotín – inhibítory monoaminooxidáz – polycyklické aromatické uhľovodíky