Autori prezentujú na dvoch prípadoch dokonaných samovrážd obesením (každá z nich v stave smrteľnej koncentrácie alkoholu v krvi subjektu), rozpory vzbudzujúce pochybnosti, do akej miery je daný jedinec schopný v stave až smrteľnej intoxikácie racionálne konať a konať pri ťažkom ovplyvnení, útlme, senzorických, motorických a psychických funkcií. V obidvoch prípadoch neboli žiadne pochybnosti o tom, že konanie každého z nich bolo racionálne, vopred premyslené a k dokonanej samovražde došlo nie preto, že každý subjekt sa nachádzal v stave ťažkej intoxikácie alkoholom, ale azda práve napriek tomu. Nezlomné rozhodnutie zomrieť nebolo prekonané, utlmené či ináč determinované ťažkou alkoholovou intoxikáciou až na úrovni dosis lethalis. V súdnolekárskej praxi sa často objavujú účelové konania, realizované v extrémne vysokých stupňoch alkoholického ovplyvnenia (napr. vedenie motorového vozidla). Bude zrejme nevyhnutné akceptovať túto realitu a pristúpiť ku kritickému prehodnoteniu toho, čo sa v súdnolekárskej praxi definuje už ako smrteľná koncentrácia alkoholu v tele živého človeka. Pri analýze uvedených prípadov autori tiež uvažovali, či v daných prípadoch nejde o kombinované, resp. komplexné suicídiá.

Kľúčové slová: suicídium – intoxikácia – alkohol – schopnosť konať