Východiská: Drogová kriminalita je analyzovaná z pohľadu Spáchaných drogových trestných činov a počtu stíhaných alebo obžalovaných či odsúdených páchateľov. Uvedené údaje sa na Slovensku interpretujú zväčša agregovane za všetky „drogové paragrafy“ spolu, bez ich podrobnejšieho členenia. Takto spracované dáta neumožňujú identifikovať štruktúru páchanej drogovej trestnej činnosti, pripadné zmeny v správaní sa užívateľov prechovávajúcich nelegálne drogy, t.j. páchlateľov, z pohľadu množstva prechovávanej drogy alebo zamerania činnosti polície. Udaje o zachytení sa využívajú ako jeden z indikátorov, ktorým sa interpretuje nielen vývoj rozšírenosti užívania drog, ale aj zmeny v charaktere drogových trhov a činnosti polície. Zamerali sme sa preto v rámci projektu na podrobnú analýzu zachytenia drog podľa veľkosti jednotlivých zachytených vzoriek. Ciele: Podrobnejšou analýzou sme chceli získať odhad situácie na drogovej scéne, ktorý čo najviac zodpovedá reálnemu obrazu, a to z pohIadu počtu zachytených prípadov v závislosti od množstva drogy, ktorú mali páchatelia pri sebe. Sledovali sme, či páchatelia mali pri sebe 1, obvykle jednorazovú dávku, do 3 obvykle jednorazových dávok, do 10 dávok a väčšie množstvo. Takéto rozdelenie umožňuje využiť zachytenie aj ako indikátor odrážajúci činnosť polície z pohľadu závažnosti zachytených prípadov. Metodika spracovania dát: Analyzovali sme dátový súbor poskytnutý v MS Excel. Analýza bola postavená na rozdelení pripadov zachytenia drog podľa pravdepodobného množstva obvykle jednorazových dávok, ktoré by bolo možné zo zaisteného množstva drogy podľa Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (dalej len KEÚ PZ) pripraviť, čiže podla množstva, za ktoré by mohol byť páchateľ trestaný. Súbor: Údaje boli poskytnuté za 8-ročné obdobie 2000 – 2007, pričom celkový počet zachytených vzoriek podozrivej látky bol 15 374 a celkový počet prípadov bol 10 567. Výsledky: Najrýchlejšie rastie zachytenie prípadov s množstvom drogy 1 obvykle jednorazovej dávky, nasledované vzorkami do 3 dávok. Pomer zastúpenia prípadov s maximálnym množstvom drogy do 10 obvykle jednorazových dávok, t.j. podľa platného Trestného zákona „prechovávanie pre vlastnú spotrebu“, v porovnaní s pripadmi, pri ktorých už môžeme hovoriť o dílerstve, či obchodovaní, sa od r. 2004 pohybuje na úrovni 77 % vs. 23 %. Pritom dochádza k badateľnému posunu zachytenia smerom k pripadom s menším množstvom drogy. V roku 2002 tvorili prípady do 10 obvykle jednorazových dávok asi 68 %, v roku 2007 to už bolo 77 %. Záver: Zdá sa, že represívne zložky využívajú najmä svoju úlohu odstrašovania od užívania drog, a to stíhaním a trestaním samotných užívateľov, užívateľov – minidílerov. Na druhej strane, vyšší počet malých zachytení môže potvrdzovať aj to, že dochádza k zvyšovaniu miery užívania nelegálnych drog, čím vzniká vyššia pravdepodobnosť, že drobné zachytenia budú zaistené políciou.

Kľúčové slová: evalvácia drogovej politiky – zachytenie drog – indikátor efektivity polície