V článku sa poukazuje na psychogenézu alkoholizmu, v ktorej sú niektoré stránky síce dobre známe, iné však podľa názoru autora nedostatočne povšimnuté. U problému treba rozlišovať symptomatické pitie u psychóz a neuróz. Pokiaľ ide o psychopatie, nemožno hovoriť o symptomatickom alhoholizme, ale skôr o konštitucionálnom kliesnení, pričom nie je isté, do akej miery sa pridružuje aj psychogenéza. Rozbor psychologických faktorov hrá však poprednú úlohu pri vývoji alkoholizmu u normálnych osôb. I keď v tomto rozbore sú jednotlivé faktory diskutabilné a jej zistenie v individuálnom prípade obťažné, je nesporné, že tento rozbor je nielen kľúčom k porozumeniu vývoja alkoholizmu, ale aj preventívnym a terapeutickým opatreniam. Psychoterapia, ktorá sa stále vyzdvihuje najviac v potieraní alkoholizmu, sa práve preto musí opierať o taký rozbor. Článok sa snaží zdôrazniť okrem známych psychologických daností aj tie črty a zážitky, ktoré patria k j eho neznámemu profilu: na jeho zraniteľnosť a malú odolnosť na labilitu jeho sebavedomia a jeho ťažkosti s medziľudským kontaktom. Z týchto zvláštností pijana vyplývajú aj neočakávané a často tragické reakcie, ktorých zamedzenie patrí takisto k úlohám boja proti alkoholizmu.