Pri porovnaní mladých a starých pacientov s diagnózou „alkoholizmu“ (škodlivé užívanie a syndróm závislosti) sme zistili, že mladší pacienti majú častejšie pozitívnu rodinnú anamnézu (RA), kombinujú a konzumujú signifikantne väčšie množstvo alkoholických nápojov. Suicidálne správanie je dva razy častejšie u mladých pacientov, takisto aj miera rozvodovosti je dvojnásobne vyššia v skupine mladých pacientov. Naopak starí „alkoholici“ majú väčší počet telesných a psychiatrických komplikácií, preferujú konzumáciu destilátov a veľmi zriedka kombinujú rozdielne typy nápojov. Starí „alkoholici“ s neskorým nástupom alkoholizmu sú väčšinou typu A (neskorý nástup ochorenia, menší výskyt RA, miernejšia závislosť a mierna klinická symptomatika) a mladí „alkoholici“ sú typu B (častejšie pozitívna RA, skorý nástup ochorenia, závažnejšia závislosť a chronická liečba alkoholizmu). Pri hlbšej analýze súboru starých alkoholikov zisťujeme existenciu dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria pacienti so skorým nástupom alkoholizmu, ktorí majú problémy takmer celý život. Druhú skupinu tvoria pacienti s neskorým nástupom alkoholizmu (po 55. roku života), väčšinu tejto skupiny tvoria ženy a muži, ktorí žijú osamelo a v sociálnej izolácii. Determinantmi alkoholizmu v starobe sú hlavne anamnéza abúzu etylu od mladosti, poruchy osobnosti (hlavne u mužov) a psychosociálne faktory (hlavne u žien a u starých alkoholikov s neskorým nástupom alkoholizmu). Dôsledkami alkoholizmu ako v každom veku, aj v starobe sú somatické a psychiatrické komplikácie, častejšie hospitalizácie, predlžovanie pobytu v nemocnici a s tým spojené vysoké náklady.

Kľúčové slová: alkoholizmus – staroba – zvláštnosti a charakteristiky – komplikácie