V klinickej praxi sa ukazuje ako osožné lepšie diferencovať psychotické stavy, ktoré súvisia s užívaním návykových látok. Často vzniká problém ohraničiť tieto obrazy od primárnych porúch, čo môže mať veľký význam z hľadiska ďalšieho vedenia a liečby pacienta. V práci poskytujú autori nielen literárny prehľad problematiky, ale prezentujú aj svoj vlastný prístup, ktorý vychádza a je demonštrovaný na základe analýzy výberu pacientov, hospitalizovaných na Psychiatrickej klinike FN a LFUK v období rokov 1997 až 2001. Ukazuje sa, že sú možnosti, ako lepšie diferencovať tieto obrazy. Jednotlivé psychotické obrazy je možné rámcovo zaraďovať a podľa niektorých základných charakteristík aj od seba odlišovať. Autori sa pokúsili aj o akcentovanie niektorých dôležitých diferenciálne diagnostických znakov, ktoré môžu byť pre lepšiu klinickú orientáciu užitočné. V súvislosti s expanziou stimulačne pôsobiacich návykových látok pokladajú autori za nevyhnutné zaoberať sa problémom aj z hľadiska našich špecifických pomerov (napr. vývoja drogovej scény), ktoré môžu mať na výsledný tvar týchto obrazov tiež vplyv.

Kľúčové slová: toxické psychózy – klinická orientácia – diagnostické znaky