Pred vyše päťdesiatimi rokmi by sa systém odmeny nazýval centrom slasti alebo centrom odmeny. Vedecký výskum a progresívne trendy neurovied spôsobili, že sa pomerne skoro pochopilo, že odmena nemôže byť záležitosťou určitej ohraničenej populácie neurónov alebo presne definovaného centra. Namiesto toho sa začalo hovoriť o takzvanom systéme odmeny, ktorý zahŕňal najmä dopamínergnú projekciu area ventralis tegmenti Tsai (VTA) smerom k nucleus accumbens (NAC). Nucelus accumbens sa neskôr stal akousi substitúciou za predchádzajúce centrum slasti. Dnes vieme, že v spomenutej projekcii nehrá rolu len dopamín, ale aj endokanabinoidy, endoopioidy, neuropeptidy a rôzne monoamínergné vplyvy. Systém odmeny teda nie je len dopamínergný. A zároveň to nie je len okruh medzi VTA a nucleus accumbens, keďže odmena nie je len nešpecifické pociťovanie vágnej slasti, ale má svoje kontexty, špecifické druhy a posilňovače a teda vyžaduje spracovanie viacerými prepojenými oblasťami medzi dopamínergným stredným mozgom, striatom, thalamom, prefrontálnou kôrou, amygdalou a hipokampom. Článok je pokusom integratívne zmapovať problémy týkajúce sa rôznych definícií odmeňovacieho systému a prehľadne ich prepojiť s problematikou závislosti, a to najmä na modele patologického hráčstva.

Kľúčové slová: systém odmeny – mezolimbický dopamínergný systém – neurobiológia závislosti – patologické hráčstvo