Problematika komorbidity schizofrénie a súčasného užívania psychoaktívnych látok je v súčasnosti pomerne aktuálna. V tejto súvislosti sa stretávame s pojmom toxickej psychózy, ktorú možno chápať aj ako nozologicky samostatnú skupinu (André et al., 2006), kedy so schizofréniou korešponduje len parciálne a istý vymedzený čas. Často sa v klinickej praxi stretávame s preklasifikovaním tejto diagnózy na inú tzv. funkčnú psychózu z okruhu schizofrénie (Caton, 2005; Drake, 2005; First, 2005). V etiopatogenéze komorbidity zohráva dôležitú úlohu viacero faktorov, v dôsledku čoho boli rozpracované viaceré hypotézy, napr. hypotéza o samoliečbe, hypotéza o prekrývaní biologických mechanizmov a genetickej senzitivite a pod. Užívanie psychoaktívnych látok pri schizofrénii podľa Kooba (1992) zhoršuje pozitívne príznaky schizofrénie, zvyšuje riziko relapsu, a tým aj rehospitalizácií, vedie k častejšej noncompliancii (Dóci, 2002). Vplyv na negatívne príznaky schizofrénie nie je jednoznačný (Garaj a Garajová, 2009). Potvrdil sa tiež negatívny vplyv komorbidity na zvýšenie agresivity, na vzostup depresívnych symptómov, vrátane suicidálneho konania. Najvhodnejšou sa v súčasnosti javí komplexná liečba komorbidity realizovaná spoločným tímom odborníkov so zameraním sa na obe zložky (liečba schizofrénie a škodivého užívania, príp. abúzu či syndrómu závislosti) s využitím psychofarmakologických, ako aj psychosociálnych postupov.

Kľúčové slová: schizofrénia – komorbidita – psychoaktívne látky