Úvod: Predkladaná práca je v poradí druhou časťou avizovanej trilógie o rodových rozdieloch v oblasti alkoholizmu. Predstavujeme tu vlastný súbor pacientov hospitalizovaných na psychiatrickom oddeleni v Bardejove v päťročnom období 2004 – 2008. Cieľ: 1. Popis súboru, rozdiely medzi mužmi a ženami v diagnostickom zložení, vekovej štruktúre, okolnostiach hospitalizácií, počte prvých a opakovaných hospitalizácií, parametroch sociálnej anamnézy - rodinný, pracovný a vzdelanostný status, bývanie a deti. 2. Výsledky po rovnať vzájomne a s literatúrou a údajmi pre bežnú populáciu. Metodológia: Retrospektívna štúdia spracúvajúca dokumentáciu pacientov hospitalizovaných s diagnózou F10 podľa MKCH-10 v sledovanom období. Na porovnanie výsledkov bola použitá vybraná literatúra z predchádzajúceho prehľadu a informácie Štatistického úradu SR. Výsledky: Súbor tvorilo 431 pacientov, z toho 376 mužov a 55 žien (pomer 6,8:1). Priemerný vek mužov bol 46, žien 44 rokov. Odlišná bola veková štruktúra. Priemerná d1žka pobytu bola 23 dní. Z hľadiska počtu opakovaných hospitalizácií sa súbory líšili významne iba v počte rehospitalizácií v čase kratšom ako rok (viac u žien). V diagnostickom zloženi neboli zistené signifikantné rozdiely. Pacienti najčastejšie prichádzajú z psychiatrickej ambulancie, muži sú podstatne častejšie prekladani z iného oddelenia alebo privezení RLP, ženy z LSPP. Z hľadiska sociálnej anamnézy sme zistili viaceré rozdiely. Rodina: Muži sú signifikantne častejšie ako ženy slobodní (36,4 % vs. 5,5 %, p < 0,0001), ženy sú častejšie vydaté (63,6 % vs. 46,3 %) a rozvedené (25,5 % vs. 13,3 %) (p < 0,05). V porovnaní s bežnou populáciou nápadne absentujú slobodné ženy, tomu zodpovedá vyšší podiel žien – matiek (94,5 % vs. 60,6 %), taktiež je u oboch pohlaví vyššia miera rozvedených. Práca: Ženy sú celkovo častejšie nezamestnané (41,8 % vs. 33,2 %, p = 0,209), a v starobnom dôchodku (8,2 % vs. 16,4 %, P = 0,0765), muži sú o niečo častejšie invalidní (14,9 % vs. 5,4 %, P = 0,0597). Nezamestnanosť je našom súbore s populáciou v regióne dvojnásobná. Vzdelanie: Ženy majú v priemere o niečo vyššie vzdelanie, v porovnaní s populáciou sú u mužov rizikovou skupinou absolventi SOU. Bývanie: Ženy častejšie bývajú s vlastnou rodinou (58,2 % vs. 42,0 %, p = 0,0295), a s deťmi bez partnera (7,3 % vs. 1,9 %, p = 0,0401). Muži častejšie bývajú s rodičmi (29,8 % vs. 10,9 %, P = 0,0021), čo zodpovedá vyššiemu podielu slobodných. V monáde žijú obe pohlavia približne rovnako často (16,5 % mužov, 20,0 % žien). Regionálne rozdiely a historické súvislosti sú významné: muži – v porovnaní s vybranými súbormi z literatúry spred 15 – 20 rokov sa javí náš súbor ako relatívne starší asi o jednu dekádu a s o niečo vyššou vzdelanostnou úrovňou; v porovnaní so špecializovaným pracoviskom je náš súbor nepatrne starší (46,0 vs. 42,5 r.) a naopak s podstatne nižšou vzdelanostnou úrovňou. Ženy: v porovnaní s inými pracoviskami sú v našom súbore ženy o niečo staršie, je u nás najnižší počet slobodných, najvyšší počet vydatých a relatívne nízka úroveň vzdelania (najmenej VŠ, najviac ZŠ). Práca okrem toho rozoberá možné dôvody zistených rozdielov. Záver: Boli potvrdené signifikantné rozdiely medzi pohlavíarni, a preto v súhlase so záverom v predchádzajúcej časti odporúčame vo výskume štandardne vyhodnocovať súbory v súvislosti s alkoholizmom vo vzťahu k pohlaviu.

Kľúčové slová: alkoholizmus – rodové / pohlavné rozdiely – konvergencia – vek – hospitalizácia – sociálna anamnéza